Sen ?

8. decembra 2011, yperit, Nezaradené

Utápal som sa v slzách na červenej posteli a vedľa mňa ležala mŕtva žena. Pištoľ som tasil pomaly a mieril si ju na ľavý spánok. Prásk ! Zobudil ma zvuk škrípajúcich kolies. Bol tak nepríjemne prenikavý, že bolo nemožné ho prespať.  Vlak sa pohol, hýbal sa tak pomaly, že sa mi miestami zdalo ako by stál. Kupé zapáchalo viac než predtým, čo bolo v týchto pra-súpravách zvykom. Čierna sedačka oproti mne bola prázdna. Nemec ktorý sa ma lámavou angličtinou opýtal či je voľné je preč. Je možné že si len odskočil ? Nie, batožinu by si so sebou nebral. Vlak sa hýbal tak sporadicky a monotónne, že som mal chuť znova zaspať. Za špinavým a popísaným oknom sa míňala jedna budova za druhou. Kde tu sa objavil nejaký náznak prírody. „Ticket please“ ozvalo sa mi za chrbtom. Vysoký čierny chlap načiahol ruku a polo úsmevom na mňa žmurkol. Bolo mi jasné že teraz musím konať. Ľavú ruku som pomaly natiahol k taške a pravou odstrčil tohto vysokého černocha. Chodba bola príliš úzka na to aby spadol na zem. Obzerajúc sa som bežal cez všetky polootvorené dvere a bol som odhodlaný zraziť na zem každého kto mi skríži cestu. Keď som sa naposledy obzrel videl som asi desať hláv ktoré zo strachom no zároveň veľkou zvedavosťou sledovali tento mini príbeh vo vlakovej uličke.

Ulica bola chladná a tmavá. Od vlakového incidentu ubehlo už niekoľko hodín. Nohy som mal premrznuté a dosť boleli od toľkej chôdze. Náramkové hodinky od otca mi vypovedali službu už pred pár dňami takže len málokedy som mal prehľad o čase. To kde sa momentálne nachádzam som vyčítaval z prícestných máp. Stáli za hovno, polovica bola poškodená vandalmi takže nebolo možné určiť kde sa nachádzam. Zacítil som na chrbte jemné poťukanie. Keď som sa otočil uvidel som malého chlapca. Čierne strapaté vlasy a potrhaný sveter nešlo prehliadnuť. Vážnym a priam bez ľútostným pohľadom na mňa pozrel a povedal „sorry“. Ucítil som silný náraz do hlavy a rozmazane videl ako ma tri veľké osoby tiahnu opodiaľ. Stále som mal pred očami toho nevinne vyzerajúceho chlapca. Prásk ! (Je fascinujúce ako môže ľudský život náhle a bez zbytočných otázok rýchlo skončiť).