Každý človek sa rodí rovnaký. Nemyslím tým farbou pleti, vlasov či očí. Mám na mysli to že každý človek sa rodí s otvorenými rukami a má ich pevne vystreté pred sebou. A prečo ? Čaká, čo mu život na tie ruky položí, a je už len na ňom či tú váhu vydrží, alebo sa mu to všetko zrúti ako domino. Ako tak človek rastie a vyvíja sa , tak nestačí vnímať svet okolo seba a ľudí ktorý robia tento svet takým aký v skutočnosti je. Stretáva na svojej ceste ľudí, a nie vždy tých správnych. Prichádzajú prvé prekážky, a len tu
pri tejto pomyselnej čiare ktorá nesie hrdo meno „Skúška“ sa akoby malo ukázať aký je jedinec silný. Prekoná túto prekážku , postaví sa a povznesie s hlavou vztýčenou a bude kráčať ďalej ? Alebo spadne tak, že sa už nikdy nepostaví a zatratí sa ? No kladiem si čoraz častejšie otázku. Kto vytvára tieto skúšky, a prečo vlastne existujú ? Myslím si, že keď človek spadne a postaví sa desať krát, tak si z toho odnesie desať nových
ponaučení. A o tom to je. Kráčať svojou cestou, za tým svojím snom, a postaviť sa vždy keď nám spadne pred
nos nejaká tá prekážka. Či už malá alebo veľká. Vziať si ponaučenia a už nikdy nestúpiť do toho istého hovna.
O tom život je. Bez jazvy nechce nikto umrieť…

 

PS: Som ateista.